Karolínu prijali na vysokú školu. Posledné prázdniny trávi v rodnom meste. Nudu sa rozhodne zahnať opatrovaním troch detí, čo vnesie do jej života nový rozmer - smiech, radosť, ale aj zodpovednosť a problémy.
Intenzívna a spaľujúca láska k nej prichádza nečakane, mení zmysel jej života. Karolína sa rozhodne dať prednosť staršiemu mužovi pred školou. Nepochopená celou rodinou bojuje o svoju lásku proti všetkým, pred problémami zatvára oči, počúva len svoj vnútorný hlas a túžbu svojho srdca.
Muž, ktorého miluje, prechádza zložitým obdobím, po rodinnej tragédii sa ťažko vyrovnáva s neľahkým osudom. Ich vzťah sa vyvíja nečakane, rýchlo, ale o to intenzívnejšie. Prevráti ich život naruby. Rodina ju presviedča: "Karolína neblázni!" Ona prosí: "Doprajte mi šťastie."