Keď mala Olívia trinásť, prežila najvzrušujúcejšie a najčudnejšie leto v živote. Od tých prázdnin už nič nebolo ako pred tým. Stretla chlapca, ktorý sa jej hlboko vryl do srdca a ktorý krátko po ich stretnutí navždy zmizol. Začali sa diať čudné veci. Po páde z výšky už vnímala svet okolo seba inak ako bežní ľudia. Po dvadsiatich rokoch je z Olívie vydatá žena a matka dvoch synov. Jej manželstvo sa rozpadá, pre chorobu syna musí zanechať prácu a nakoniec sa stane obeťou podvodu manžela-gamblera. Ocitá sa na dne, sama s deťmi, bez práce, bez peňazí. Keď sa už začne zdať, že najhoršie má za sebou, do susedstva sa nasťahuje tajomný Francúz, ktorý jej prevráti život naruby. Kto je ten neznámy cudzinec? A ako súvisí jej život s osudom neznámej dievčiny, ktorú ktosi pred dvadsiatimi rokmi zavraždil? Ona je ako lesná víla, nevinné žieňa dušou spojené s prírodou. On je tajomný a príťažlivý mladý muž s nezvyčajným menom, patriaci do skupinky chalanov, ktorí si hovoria Démoni. Čo to majú za čudné mená a prečo majú všetci na predlaktí nakreslený obrátený pentagram s hlavou Bafometa a nápisom SA-MA-EL? Mladučkej Olívii ani nenapadne, že stretnutím so záhadnými chlapcami sa rozkrútia šialené kolesá osudu. Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka, Ako slaný karamel a Keď rozkvitnú čerešne. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor „Čo s ňou chceš robiť? Je to decko!“ Očami prebehol po mojej hrudi, ktorú obopínalo žlté bavlnené tričko bez podprsenky. Cítila som sa veľmi nepríjemne. Ešte nikdy sa na mňa nikto takto nepozeral. Od neho mi to prišlo odporné. Chcela som ísť odtiaľ preč. „Nie... toto už nie je decko. Je to mladá žena,“ oblizol si pery. Naprázdno som prehltla. Ustúpila som o krok dozadu, ale narazila som do chalana, ktorý ma sem priviedol. Ešte vždy stál za mnou. „Okej, to by už stačilo,“ ozval sa chalan v šiltovke. „Ale no tak, Remiel, neboj sa, nechám niečo aj tebe.“ Srdce mi vynechalo úder. Vyplašene som pozrela na Satana a potom na chalana v šiltovke. O čom to rozpráva? „Uvedomujete si, že tu máme pannu?“ pokračoval...