Klavírne dielo slovenského skladateľa Alexeja Tribusa s príznačným názvom „Prchavé vidiny“ ponúka pre poslucháča pestrú zmes hudobných štýlov. Cyklus pozostáva z klavírnych miniatúr a z rozsiahlejšej poslednej časti s názvom „Toccata“. Prvá suita je formovo aj harmonicky prehľadná a najmä v prvých dvoch častiach badať romantizujúce prvky. Druhú a tretiu suitu som mal možnosť spoznať aj ako interpret a neoklasicistické prvky spojené s ironickými, ba až sarkastickými črtami mi boli veľmi blízke. Najväčšou výzvou pre klaviristu v krátkych miniatúrach je častokrát na malých plochách vystihnúť náhle zmeny nálad. Formovo, ale aj koncepčne najrozsiahlejšia a technicky najnáročnejšia je posledná časť cyklu „Toccata“, ktorou tento cyklus vrcholí. Prispieva k tomu najmä častá zmena metra a tonálna nestabilita. Pre interpretov sú Prchavé vidiny príležitosťou na hravosť, pokoj i dramatickosť zároveň. Pomocou týchto nálad môžu v pomerne krátkom časovom priestore komplexne predstaviť farebný svet, do ktorého nás Tribusova hudba pozýva. Aj napriek štýlovej a náladovej rozmanitosti sa skladateľovi bravúrne darí udržať hudobnú a koncepčnú celistvosť. Mgr. art. Erik Jámbor, ArtD.