Próza Stena je atypický príbeh na hranici sci-fi reflektujúci – v podobe metafory – skúsenosť s totalitnými systémami, a tiež s ich schopnosťou kedykoľvek sa v reinkarnovanej podobe vrátiť. Novela Stena predstavuje metaforu totalitného režimu, jeho zrútenia a opätovného úspešného návratu v ešte agresívnejšej podobe. Interpretácia ostáva voľná, v tom je výhoda metafory. Pod ostrovom a jeho tzv. Ľudovým režimom si môžeme predstaviť fašizmus, komunizmus alebo aj skorumpovanú polodemokraciu, pretože princíp zla a lojality voči zlu ostáva rovnaký. Potvrdzuje to aj svojská genéza príbehu