Podnikatelia (a častokrát aj zamestnanci) si často o sebe myslia, že sú výnimoční vo svojich problémoch, sú špeciálny prípad a ich situácia je nadštandardne špecifická. Priatelia a kolegovia, podnikatelia, je to klamstvo, ktorému sme mnohí uverili. Bol to aj môj prípad, a tak ani ja nie som výnimkou. Pozrime sa teda na niektoré také výnimočné javy, ktoré sa stále znova a znova opakujú a nie sú ničím výnimočným a zvláštnym, čo by neprežívali aj ďalší podnikatelia. Chýba vám hotovosť, vo výrobe je neporiadok, nestíhate termíny, ľudia vám vysvetľujú, že zákaziek je príliš veľa a že treba ubrať na tempe, ale vy tušíte že vyexpedovaných zákaziek je málo na to, aby ste pokryli ich platy, úvery a dlhy na faktúrach, staršie stroje sa kazia a opotrebovávajú a ľudia chcú nové. A tak ich aj kúpite v nádeji, že sa tým veci zlepšia a prekvapene zisťujete, že sa nič nezlepšilo a že ste opäť zamestnancom kúpili novú a drahú hračku na úver, ale pritom neveriacky sledujete, že očakávané zvýšenie produkcie nenastalo. Meškáte s dodávkami, výrobný plán je natesnaný, ale vy ho dáte prehádzať, pretože netrpezlivý zákazník začne kričať a vy chcete vyhovieť aj jemu. Veď predsa viete, čo vás to stálo, kým ste ho získali. A vtedy opäť prídu vaši ľudia a vyčítajú vám, čo ste to spravili, keď ste plán výroby zmenili. Majú pravdu, ale ešte ani neodídu a už je u vás ekonómka, ktorá vám referuje, že nevie, či bude na splátky. Ide vás z toho všetkého poraziť a vy si jasne uvedomujete, že viac ako trinásť hodín v práci je asi ešte stále málo. No tušíte, že firme a aj vám dochádzajú sily. Máte viacero možností, ktorými by ste ešte mohli niečo vyriešiť, zachrániť, viac zabrať, niečo vybaviť či inak nastaviť. Ale začína vám byť už jasné, že sa vám míňa čas, peniaze a čoskoro to prestanete zvládať. Alebo to poviem inak a tvrdo