Mapuje strategický zámer komunistického režimu zlikvidovať ženské rehoľné spoločenstvá do roku 2000. Autor oboznamuje čitateľa s 24 rehoľnými spoločenstvami, ktoré pôsobili na Slovensku po februári 1948, opisuje plány komunistov ako likvidáciu uskutočniť i spôsoby zlikvidovania kláštorov. Rozlišuje represie voči rehoľným spoločnostiam v oblasti výchovnej a vzdelávacej i v nemocniciach. Rehoľníčok bolo okolo 4000 a najmä v nemocniciach ich bolo veľmi ťažké nahradiť. Komunistický režim však postupoval trdo a nekompromisne a hoci v roku 1968 svitla rehoľníčkam iskierka nádeje, tvrdé roky normalizácie ju takmer celkom uhasili.