V dejinách maďarského umeleckého prekladu zohrávajú preklady antických klasikov, najmä z latinčiny, kľúčovú rolu. Autorka monografie Ovidius redivivus sa v rámci antickej literatúry upriamila na maďarskú recepciu a preklady rímskej poézie, v prvom rade Ovidia.
Jej pracovná metóda má opisný (deskriptívny) charakter, v duchu tzv. manipulation studies: jej prvoradým cieľom je opis metód, na základe ktorých boli literárne diela počas literárnej histórie prepracované, a načrtnutie procesu dejín prekladu, ktorého jednotlivé zastávky reprezentujú kľúčové diela vybrané z dejín prekladu Ovidia.
Monografia je rozdelená na dve časti: prvá časť sa venuje niektorým všeobecným otázkam dejín maďarského prekladu, druhá sa zasa venuje starším maďarským prekladom Ovidia (od počiatkov po koniec 18. storočia). Medzi všeobecnými otázkami dejín maďarského prekladu dostali významnú úlohu zmeny paradigmy umeleckého prekladu na konci 19. storočia a v 20. storočí, ako aj prekladateľské polemiky, v prvom rade polemika o Horatiovi, ktorú vyvolala zbierka Horatiových prekladov z roku 1961, pričom jej vplyv je pri hodnotení antických umeleckých prekladov citeľný aj dnes.