Celé generácie ľudí pokladali našich vzdialených predkov za primitívnych a detinských – buď ich videli ako slobodných a nevinných, alebo násilných a bojovných. Vyspelá civilizácia môže podľa zaužívaných názorov vzniknúť iba za cenu obetovania prvotných slobôd alebo vďaka skroteniu najnižších pudov. Autori uvádzajú, že tieto teórie po prvý raz prezentovali v 18. storočí konzervatívni myslitelia ako reakciu na silnú kritiku európskej spoločnosti zo strany pôvodného domorodého obyvateľstva celého sveta a niektorých osvietenských intelektuálov. Opätovné preskúmanie tejto dialektiky má prekvapujúce dôsledky na súčasné vnímanie dejín ľudstva.

Priekopnícky výskum v archeológii a antropológii prináša poznanie, že keď zložíme klapky z očí a budeme vnímať iba fakty, naša história nadobúda úplne iný rozmer.
Ako naši predkovia trávili čas, ak 95 percent dňa nevenovali zháňaniu potravy, ako sme dodnes mylne verili? Ak nástup poľnohospodárstva a rozvoj miest neznamenal okamžitý nástup hierarchie a nadvlády, čo potom priniesol? Čo sa skutočne dialo v obdobiach, ktoré zvyčajne označujeme nálepkou „vznik štátov“? Odpovede na tieto otázky sú často neočakávané a naznačujú, že smerovanie ľudskej histórie je plné hravých odbočiek a križovatiek.

Počiatok všetkého novátorsky pristupuje k chápaniu našej minulosti a ukazuje nové formy slobody a spôsoby organizácie spoločnosti. Je to monumentálna kniha impozantného a intelektuálneho rozsahu, ktorej vznik podnietila zvedavosť, morálna vízia a odvaha otvoriť oči.