Aké to je, keď vo veku desať rokov musíte opustiť krajinu, ktorá až doteraz
bola vaším domovom, a vydať sa na cestu do neznáma?
Na túto otázku dáva odpoveď román Kateřiny Janouchovej Ukradnuté detstvo, ktorý vykresľuje
osud autorkinej rodiny. Po okupácii roku 1968 jej otca ako kritika režimu
začali prenasledovať a napokon ho vyhodili zo zamestnania.
Po niekoľkých rokoch mu úrady dovolili odísť do zahraničia, ale vzápätí ho
zbavili občianstva. A tak malá Kaťa musí spolu s rodičmi a mladším bračekom
opustiť vlasť, v ktorej strávila detstvo, a vydať sa na sever – najprv do Dánska,
neskôr do Švédska, kde sa rodina napokon usadí natrvalo. Pre Kaťu to vôbec
nie je jednoduché, musí sa vyrovnať s túžbou po domove, po milovanej
babičke a priateľoch, naučiť sa nový jazyk, ba navyše bojovať so šikanovaním
od švédskych spolužiakov. Postupne si však zvyká a zabýva sa v novej krajine.
Pri tom jej pomôže neznáma švédska rodina, ktorá ju pozve, aby u nej na
vidieku strávila leto a spoznala kultúru i zvyky svojej novej vlasti.