Dielo predstavuje teóriu žurnalistiky ako samostatnú oblasť poznania a výskumu. Zaoberá sa potrebami žurnalistickej praxe, protirečeniami vo vzájomných vzťahoch teórie a praxe tlače, trendmi rozvoja vedy o žurnalistike v proreformnom Rusku. Osobitné kapitoly sú venované členeniu tejto vednej disciplíny a jej terminologickej výbave, podstate a zákonom žurnalistiky, ako aj zásadám a metódam výskumu. Autor zovšeobecňuje materiály rozsiahlej polemiky o poslaní tlače, ktorá sa rozvinula v Rusku aj vo svete. Po prvý raz je vo vedeckej aj študijnej literatúre predstavený komplexný model teórie žurnalistiky. Dielo sa dotýka základných problémov teoretických prednášok v strediskách prípravy žurnalistov a iných odborníkov v informačnej sfére. Je určené pre študentov, ašpirantov a prednášateľov vysokých škôl, pre široký okruh výskumníkov masovokomunikačnej praxe a informačnej politiky, ako aj vedúcich i radových pracovníkov prostriedkov masových informácií.