Po Napoleonovom páde sa Británia dostala do pozície nespochybniteľnej vládkyne veľkej časti sveta. V nasledujúcich desaťročiach otriasli mnohými európskymi veľmocami revolúcie a občianske nepokoje, z ktorých sa zrodili nové národné spoločenstvá. Zatiaľ čo Amerika zamerala svoje úsilie na osídľovanie zvyšnej polovice severoamerického kontinentu, Británia sa postupne zmocňovala mnohých doposiaľ neobsadených území po celom svete. Kolonizácia Austrálie a Nového Zélandu i podmanenie Južnej Afriky podnietili vznik nového a ešte rozsiahlejšieho Britského impéria. Na čele tejto impozantnej ríše stála kráľovná Viktória. Krvavá občianska vojna v USA aj za cenu približne milióna ľudských životov vykorenila otroctvo v Spojených štátoch, no Únia napriek tomu prežila.
Nová britská ríša bola založená na základe konsenzu a dobrovoľného spojenia autonómnych štátov pod záštitou Koruny. Po smrti kráľovnej Viktórie sa zdalo, že problémy minulých storočí sú na najlepšej ceste k postupnému vyriešeniu. V Európe sa však medzičasom začala dvíhať neskrotná a vulkanická energia teutónskej rasy, ktorú až doposiaľ utlmovala jej politická roztrieštenosť a prežívajúce stredoveké vládne formy.