Dnes už kultový román z Česko-slovenského pohraničia Bielych Karpát od českej autorky Kateřiny Tučkovej vyšiel iba pred tromi rokmi a doteraz sa ho predalo viac ako 100.000 výtlačkov. Žitkovské bohyne boli vychýrené veštkyne, liečiteľky, ale aj zaklínačky, ktorých povesť si doteraz pamätá mnoho ľudí od Záhoria až po Žilinu, pričom ich velehlasná povesť siahala až do Viedne. Vedeli pričarovať lásku vytúženej osoby, ale aj rozohnať divokú búrku. Ľudia ich nazývali bohyňami a ich umenie bohovaním. Umenie, pre ktoré sa v 21. storočí už nenašlo miesto. Ůžasný príbeh, za ktorý získala autorka literárnu cenu Josefa Škvoreckého, vychádza teraz aj v skvelom slovenskom preklade, aby priblížil časť aj našich dejín slovenským čitateľom.
Na Moravských Kopaniciach, v lesoch Bielych Karpát a na ich horských planinách sa pretínajú siločiary minulosti a budúcnosti. To vysvetľuje, prečo niektoré ženy z osady Žítková vedeli predpovedať budúcnosť. A nielen to. Pomáhali a poskytovali rady ľuďom, ktorí nevedeli, ako ďalej, boli vychýrenými liečiteľkami a vyznali sa aj vo veciach milostných. Vedeli pričarovať lásku vytúženej osoby, ale aj rozohnať divokú búrku. Ľudia ich nazývali bohyňami a ich umenie bohovaním. Korene tohto umenia siahajú do pradávnej minulosti a dedili sa po generácie vždy po praslici. Poslednou z rodu bohýň je Dora Idesová. Vyrástla síce uprostred bohovania svojej tety Surmeny, ale tá ju už nestihla zaučiť. Dora vyštudovala etnografiu a rozhodla sa, či už podvedome, alebo aby dedičstvo bohýň zostalo zachované, napísať obsiahlu vedeckú prácu o ich nevšedných schopnostiach. Ponorí sa do života a osudov žítkovských žien a hoci sa nestala bohyňou, je neoddeliteľnou súčasťou ich tajomnej histórie.