Nová básnická zbierka Ľubomíry Mihálikovej prináša pohľad na nedávne obdobie životných udalostí. Zmenia chod udalostí, v dôsledku čoho sa meníme aj my. Hudba je pre autorku umelecká výpoveď, preto si zvolila aj členenie textu podľa hudobnej terminológie. Básne sprítomňujú autorkiných blízkych, spomienky na detstvo, hlboké umelecké zážitky, ktorými rodina žila. Tak ako spontánne vyznieva aj gesto dirigenta v orchestri, keď povie: A vista, hra z listu bez prípravy, naživo, pre poetku v tomto je paralela s jej veršami.