Prešlo pätnásť rokov, odkedy sme sa zoznámili s očarujúco nevyspytateľnou Bridget Jonesovou a sledovali jej dobrodružstvá aj v druhom pokračovaní príbehu. Dnes už má Bridget päťdesiatjeden rokov, sama vychováva dve deti, píše scenár a (zasa raz) sa všemožne pokúša nájsť si partnera. V hlave jej víria napríklad aj tieto zásadné otázky:
Čo urobíte, keď vaša priateľka oslavuje šesťdesiate narodeniny v ten istý deň, keď váš frajer slávi tridsiatku?
Je nesprávne klamať o svojom veku v online zoznamke?
Je nemorálne ísť ku kaderníčke, keď jedno z vašich detí má vši?
Tweetuje dalajláma osobne, alebo to zaňho robí nejaký asistent?
Keď sa s niekým vyspíte po dvoch stretnutiach a šiestich týždňoch strávených esemeskovaním, je to to isté, ako keď sa v časoch Jane Austenovej zosobášite po dvoch stretnutiach a šiestich mesiacoch strávených písaním listov?
Neodolateľná Bridget uvažuje nielen o týchto otázkach, ale aj o iných dilemách modernej doby, popritom tweetuje, esemeskuje a znovuobjavuje svoju sexualitu v životnej fáze, ktorú niektorí drzo nazývajú „stredným vekom“.
