Adolf Hitler patrí medzi najviac skúmané postavy dejín. Myslíme si, že o ňom vieme veľa, a pritom v tom najdôležitejšom sa mýlime. Ako ukazuje Simmsov nový, pozoruhodný životopis, Hitler sa navzdory všeobecnému presvedčeniu neobával ani tak boľševizmu ako skôr anglo-amerického a globálneho kapitalizmu. Tieto obavy podnecovali jeho antisemitizmus a odhodlanie zabezpečiť „životný priestor“ a životnú úroveň potrebné na prežitie vo svete, ktorý ovládli Britské impérium a Spojené štáty americké. Brendan Simms vychádza z nových zdrojov a sleduje spôsob, ako sa zrodila Hitlerova ideológia po 1. svetovej vojne.<\/b> Spojené štáty americké a Britské impérium mu podľa neho slúžili ako vzor pre vlastnú Nemeckú ríšu, založenú na prisvojení si pôdy, rasizme a násilí. Hitlerovým cieľom bolo vytvoriť podobnú globálnu budúcnosť pre Nemecko – krajinu, ktorá by inak zostala bezvýznamnou, no vinou vysťahovalectva a zahraničných vplyvov aj odsúdenou na vyhynutie. Jeho hlavnou obavou počas výslednej kataklizmy nebolo len to, čo vnímal ako konflikt medzi Nemcami a Židmi alebo Nemcami a Slovanmi, ale predovšetkým konflikt medzi Nemcami a tými, ktorých nazýval „Anglosasi“. Iba vláda nad svetom mohla uspokojiť Hitlerove nároky a na jeho porážku bola napokon potrebná koalícia takmer celého sveta. Simmsova nová kniha ako prvá podrobne vysvetľuje Hitlerove presvedčenia, pričom ukazuje, že hlavným zdrojom vražedného správania sú ako vždy väčšinou idey.