Počas piatich rokov, ktoré strávil mladý Adolf Hitler vo Viedni, sa v ňom zrodila posadnutosť a nenávisť voči cisárskej rodine Habsburgovcov, ktorá ho napokon doviedla k túžbe získať moc a pomstiť sa upadajúcemu impériu aj mŕtvemu arcivojvodovi s jeho cisárskymi sirotami.

Vodcu odpudzovalo netradičné manželstvo arcivojvodu Františka Ferdinanda, ktoré v tradične založenej Habsburskej ríši vyvolalo škandál. Cisárski potomkovia, ktorí z neho vzišli, boli podľa Hitlera stelesnením všetkého, čo bolo zlé na modernizácii, dvadsiatom storočí a na multietnicite a multikultúrnosti rakúsko-uhorskej ríše.
Keď sa dostal k moci, jeho nenávisť voči Habsburgovcom sa zamerala na synov Františka Ferdinanda, ktorí verejne vystupovali proti nacistom a ich rasistickej ideológii. Keď v roku 1938 Nemecko obsadilo Rakúsko, práve oni boli prví dvaja Rakúšania, ktorí boli zatknutí gestapom a odvlečení do Dachau.
V priebehu niekoľkých hodín sa tak dostali z prepychového paláca do väzenia. Ženy z ich rodiny, vrátane princeznej Žofie z Hohenbergu, Františkovej jedinej dcéry, vyhlásili Hitlerovi vojnu. Ich neoblomnosť a odvaha tvárou v tvár zrade a mučeniu udržala rodinu pokope v priebehu vojny, aj počas nasledujúcich traumatických rokov.
Korene Hitlerovho odhodlania zničiť rodinu mŕtveho arcivojvodu, ako aj jej odvážny boj proti Führerovi, odhalil James Longo po desaťročí výskumu a rozhovorov s potomkami Habsburgovcov.