Novinár, spisovateľ a scenárista James M. Cain (1892 – 1977) býva označovaný za jedného z „otcov zakladateľov“ americkej drsnej školy spolu s Dashiellom Hammettom a Raymondom Chandlerom, hoci on sám akékoľvek škatuľkovanie odmietal. Jeho prvý román, príbeh tuláka Franka Chambersa, krásnej Cory a jej manžela Nicka vyvolal vo svojej dobe (1934) búrlivé reakcie. Niektorí knihu ostro odsúdili a dokonca zakázali pre priveľmi erotický a násilnícky obsah – z dnešného pohľadu podaný veľmi decentne –, no čitatelia zjavne zastávali iný názor, lebo Poštár zvoní vždy dvakrát sa stal výnimočne úspešným bestsellerom a dodnes patrí medzi klasické diela svetovej literatúry. Prevratný je najmä pre svoj nezvyčajne úsporný štýl. Autor sa vyhýba opisom, dej posúva predovšetkým úsečnými dialógmi hlavných postáv a príbeh rozpráva v prvej osobe. Albert Camus vraj pri písaní Cudzinca čerpal inšpiráciu z Poštára. O význame názvu sa popísalo veľa, ale pravdepodobne vznikol dodatočne, pri rozhovore s dramatikom Vincentom Lawrenceom, ktorý Cainovi rozprával, ako každý deň čaká na poštára a skrýva sa v záhrade zo strachu, aby mu nepriniesol ďalšie odmietnutie od vydavateľa. „Poštár vždy zvoní dvakrát,“ dodal. Cain usúdil, že by to bol vhodný titul pre príbeh o láske a vášni, o nenávisti a vražde.
Útla knižka čitateľa zaujme od prvých riadkov a nedá mu vydýchnuť až do samého konca, aj keď mnohí poznajú príbeh v sfilmovanej podobe, napríklad s vynikajúcim Jackom Nicholsonom a Jessicou Langeovou z roku 1981.