Willard van Orman Quine (1908 – 2000), filozof, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil filozofiu druhej polovice dvadsiateho storočia. Prakticky celý svoj profesionálny život prežil na Harvardskej Univerzite v USA, kde v roku 1932 získal doktorský titul. Venoval sa epistemológii, metafyzike, logike, filozofii jazyka a filozofii matematiky. Táto kniha sa zaoberá hlavnými črtami Quinovej filozofie, predovšetkým jeho epistemológiou, ontológiou a teóriou jazyka. Do všetkých týchto troch oblastí Quine vniesol nové revolučné myšlienky a skĺbil ich do jednotnej filozofickej teórie. Autori prístupným spôsobom približujú čitateľovi myslenie tohto „filozofa pre filozofov“, objasňujú jeho tzv. naturalizovanú epistemológiu a kritiku tradičnej novopozitivistickej filozofie. Vo svojej kritike tradičnej filozofie jazyka Quine navrhol revidovať rozlíšenie analytických výrokov od syntetických. „Celé naše takzvané poznanie“, napísal, „počnúc geografiou až po základné zákony atómovej fyziky, logiky, dokonca aj čistej matematiky je ľudským výtvorom, ktorý sa dotýka skúsenosti len okrajovo“. Quinova filozofia nie je ľahkým čítaním. Autorom sa podarilo vysvetliť všetky jej podstatné črty bez toho, aby zachádzali do zložitých detailov, napriek tomu nie je ich výklad zjednodušujúci.