Dielo „Rímsky cisár ako spoločenský reformátor ergo teória sociálnej evolúcie v praxi“ vychádza pôvodne z dizertačnej práce autora. V rámci jej obsahu sa zameral na dva zdanlivo úplne rozdielne objekty skúmania. Jadro matérie tvorí inovatívny a nedogmatický výskum rímskej štátnej správy na prelome republiky a principátu, na ktorých ilustruje oveľa väčší a podstatnejší portrét teórie sociálnej evolúcie, ktorá má univerzálnu aplikovateľnosť a farebne vysvetľuje spoločenské vzťahy minulosti, súčasnosti a uvádza možné perspektívy aj do budúcnosti. Historický výskum antickej rímskej správy a teoretickej sociológie tvorí približne pomer 3