Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Už v starých zápisoch Tisíc a jednej noci nachádzame Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi ibn an-Nu’mánovi a jeho synoch. Je to najdlhší príbeh v Tisíc a jednej noci, hrdinská epopeja starých čias, sága niekoľkých generácií hrdinov, moslimských bojovníkov proti kresťanskej Byzancii. V Rozprávaní o kráľovi ’Umarovi sa neopisujú iba súboje hrdinov, bitky s nepriateľmi a iné podobné rekvizity hrdinskej epiky. Popri chlapských zápasoch zažívajú hrdinovia rozprávania ľúbostné dobrodružstvá s bohatierskymi pannami, amazonkami s nezahalenými tvárami. Z ich očí sršia iskry, ich pohľady rozpaľujú a spaľujú mužov. Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi najprv jestvovalo mimo rámca Tisíc a jednej noci. Nevieme, kedy asi vzniklo. Údajne sa v rudimentárnej podobe šírilo v ľudových vrstvách už okolo roku 1000 pravdepodobne v severnej Sýrii alebo v Malej Ázii na arabsko-byzantskej hranici. Dlhé a jednotvárne boje medzi moslimami a kresťanmi nám v tomto rozprávaní spríjemnia vložené príbehy: poetická Rozprávka o princovi Tádžalmulúkovi a princeznej Dunjá a erotické Rozprávania o ’Azízovi a ’Azíze. Najmä príbeh o ’Azízovi a ’Azíze je pozoruhodným výtvorom egyptskej rozprávačskej prózy a ukážkou rafinovaného humoru.