Zápisky z mŕtveho domu je čiastočne autobiografický román, ktorý Dostojevskij napísal po pobyte v Omskej pevnosti, kde bol uväznený od roku 1850 do roku 1854. Izolácia a nehostinné podmienky väzenia okrem neľudských podmienok prinášajú aj nečakané situácie a na povrch vyplávajú aj najhlbšie zákutia ľudskej duše. Text bol digitalizovaný z prekladu Petra Tvrdého z roku 1934 a boli v ňom vykonané gramatické a štylistické úpravy.