Historický román Zuzky Šulajovej vtiahne čitateľa do búrlivého obdobia našich dejín na prelome 18. a 19. storočia. Pred našimi očami ožíva toskánska Florencia, chorvátsky Grič, noblesná Viedeň a korunovačné mesto Prešporok. V mnohonárodnej rakúskej monarchii sa pod vplyvom francúzskej revolúcie začínajú šíriť národnooslobodzovacie myšlienky utláčaných slovanských národov. V tomto historickom rámci sa odvíja príbeh neobyčajnej ženy, krásnej a vzdelanej Katariny. Na viedenskom dvore ako cisárova chránenkyňa vzbudzuje vášne mnohých mužov, no úprimne miluje len jedného z nich. Zápal pre spoločnú vec a oheň vzájomnej lásky, ktoré im obom planú v srdciach, už nič na svete neuhasí. ................................ Po francúzskej revolúcii sa Európou šíria revolučné myšlienky, tróny sa otriasajú, utláčané národy hrdo zdvíhajú hlavy a požadujú právo na sebaurčenie, vlastnú reč a náboženskú slobodu. Aj v mnohonárodnej habsburskej ríši to vrie ako v kotle. Do politiky, ktorá bola odjakživa doménou mužov, nenápadne, no o to razantnejšie vstupuje krásna a múdra žena, odchovaná na ideáloch slobody a rovnosti. Pred osobným šťastím uprednostňuje národné záujmy. Muži jej padajú k nohám, panovníci načúvajú jej radám. Pôvabná a bystrá Rina mieša karty medzinárodnej politiky so šarmom, dôvtipom, v krásnych krinolínach, no aj v mužskom prezlečení ako dvojitá špiónka, ale aj ako žena činu, keď sa pokúsi oslobodiť odsúdených jakobínov z väzenia v Pešti, keď uteká pred tyranským manželom, bojuje o svoje deti, ošetruje ranených v prešporskom lazarete alebo bráni svoje mesto pred paľbou francúzskych diel.

Špiónka Katarina, sirota slovenského pôvodu, bola chánenkyňou, milenkou, družkou aj manželkou. No to, po čom túži najviac, jej stále uniká medzi prstami. Stáť po boku milovaného muža sa zdá byť nemožné. Katarina vyhrala už nemálo bojov, no boj o vlastné šťastie je pre ňu ten najťažší.